Agostino Marchetto
| Agostino Marchetto | ||||||||
| kardinál Svätej rímskej cirkvi | ||||||||
 Marchetto v roku 2018. | ||||||||
| ||||||||
| Štát pôsobenia |  Taliansko  Vatikán | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Funkcie a tituly | ||||||||
| sekretár Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich | ||||||||
| 6. november 2001 – 25. august 2010 | ||||||||
| ||||||||
| apoštolský nuncius v Bielorusku | ||||||||
| 18. máj 1994 – 8. júl 1999 | ||||||||
| ||||||||
| Predchádzajúce funkcie | ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 28. august 1940 (83 rokov) Vicenza, Taliansko | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | Katolícka cirkev | |||||||
| Kňaz | ||||||||
| Kňazská vysviacka | 28. jún 1964 (23 rokov) Vicenza, Taliansko Carlo Zinato | |||||||
| Biskup | ||||||||
| Menovanie | 31. august 1985 (45 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
| Konsekrácia | 1. november 1985 (45 rokov) Vicenza | |||||||
| Svätiteľ | Sebastiano Baggio kardinál-biskup Velletri e Segni | |||||||
| Spolusvätitelia | Arnoldo Onisto biskup Vicenzy Carlo Fanton titulárny biskup Acelumu | |||||||
| Kardinál | ||||||||
| Menovanie | 30. september 2023 (83 rokov) František | |||||||
| Stupeň | kardinál-diakon | |||||||
| Titulárny kostol | Santa Maria Goretti | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Agostino Marchetto | ||||||||
Agostino Marchetto (* 28. august 1940, Vicenza, Talianske kráľovstvo)[1] je taliansky prelát katolíckej cirkvi, ktorý v rokoch 1968 až 1999 pôsobil v diplomatických službách Svätej stolice a potom v Rímskej kúrii až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2010.[1] Je považovaný za jedného z hlavných historikov Druhého vatikánskeho koncilu. Pápež František ho 30. septembra 2023 vymenoval za kardinála.[1]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Raná kariéra a diplomacia
[upraviť | upraviť zdroj]Agostino Marchetto sa narodil 28. augusta 1940 vo Vicenze v Talianskom kráľovstve.[1] Za kňaza diecézy Vicenza bol vysvätený 28. júna 1964.[2] Hovorí okrem rodnej taliančiny po francúzsky, anglicky a španielsky.[3]
Aby sa pripravil na diplomatickú kariéru, vstúpil v tom istom roku na Pápežskú cirkevnú akadémiu.[4] Do diplomatických služieb Svätej stolice vstúpil v roku 1968 a pôsobil v úradoch apoštolských nunciov v Zambii, na Kube, v Alžírsku, Portugalsku a Mozambiku.[2]
Dňa 31. augusta 1985 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho arcibiskupa z Astigi a za apoštolského pronuncia na Madagaskare a Mauríciu.[1] Biskupské svätenie prijal 1. novembra 1985 z rúk talianskeho kardinála Sebastiana Baggia.[1] Pápež ho 7. decembra 1990 vymenoval za apoštolského pronuncia v Tanzánii.[1] O štyri roky, 18. mája 1994, ho pápež ustanovil za apoštolského nuncia v Bielorusku. (Po ňom prevzal funkciu Dominik Hrušovský.)[5] Do funkcie v úradoch Štátneho sekretariátu v Ríme nastúpil 16. apríla 1996.[2]
Dňa 8. júla 1999 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za stáleho pozorovateľa Svätej stolice v medzinárodných organizáciách pre výživu a poľnohospodárstvo so sídlom v Ríme: FAO, IFAD, PAM a CMA.
Od úradníka ku kardinálovi
[upraviť | upraviť zdroj]Marchetto bol 6. novembra 2001 vymenovaný za sekretára Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich.[2]
V tejto úlohe sa často vyjadroval k aktuálnym problémom jazykom, ktorý bol zamýšľaný tak, aby sa dostal do médií. Napríklad v roku 2006 Marchetto spojil Majstrovstvá sveta v Nemecku s obchodovaním s ľuďmi na účely prostitúcie, čím udelil „,červené karty'... tomuto odvetviu, jeho klientom“ a hostiteľskej krajine. V roku 2007 nazval bezdomovectvo „globálnou pandémiou“, ktorá si zaslúži globálnu reakciu na úrovni HIV/AIDS. V roku 2009 kritizoval Berlusconiho vládu v Taliansku za repatriáciu Líbyjčanov zadržaných na mori. Namietal tiež proti novému talianskemu zákonu o prisťahovalectve, podľa ktorého je nelegálne hnutie trestným činom, pričom túto vlastnosť označil za „prvotný hriech“. Odsúdil Sarkozyho vládu vo Francúzsku za hromadné vyhosťovanie Rómov, pričom upozorňoval na kolektívnu vinu a ignorovanie individuálnej zodpovednosti.[6]
| „ | Ako je však možné, že sa neberie ohľad na ľudí v ohrození? Keď sú životy ľudí v ohrození, treba im pomôcť, a nie ich odmietnuť a poslať na miesta, kde sú situácie v rozpore s ľudskými právami. | “ |
| – kardinál Marchetto[7] | ||
Marchetto oceňoval prístup a pozornosť pápeža Františka k migrujúcim.[8] Počas celého pôsobenia v Rade sa usiloval o to, aby sa vnútri i mimo Cirkvi vnímali migrujúci ako ľudia, ktorí majú tiež ľudské práva a dôstojnosť.[7]
Kuriálnej funkcie sa vzdal 25. augusta 2010,[6] aby sa mohol venovať hlavne štúdiu hermeneutiky druhého vatikánskeho koncilu.[7]
Dňa 9. júla 2023 pápež František oznámil, že ho plánuje povýšiť do hodnosti kardinála na konzistóriu naplánovanom na 30. september.[9][10] Na tomto konzistóriu bol vymenovaný za kardinála diakona s titulárnym rímskym kostolom Santa Maria Goretti.[11]
Historik Druhého vatikánskeho koncilu
[upraviť | upraviť zdroj]Marchetto je popredným interpretom Druhého vatikánskeho koncilu a pápež František ho v roku 2013 označil za „najlepšieho hermeneutika Druhého vatikánskeho koncilu“.[7][12] Marchetto sa podľa vlastných slov venoval najmä vzťahu medzi episkopátom a pápežstvom. Vo svojich prácach sa venoval aj vývoju prednostného postavenia pápeža a konštatoval v nich, že aj v kontinuite jedného cirkevného celku môže dochádzať k reformám a vnútorným obnovám.[7]
Aby bol tento v niektorých skupinách veriacich kritizovaný koncil prijatý veriacimi, je podľa kardinála potrebné poznať čo najobjektívnejšie dejiny, v ktorých sa rodil. Ďalej je potrebné postupovať v kontinuite s predchádzajúcim vývojom Cirkvi, ale na druhej strane je potrebné si stále klásť otázky, akým spôsobom má byť vydávané svedectvo o Ježišovi Kristovi. Preto je nutné rešpektovať pozíciu pápeža ako nástupcu sv. Petra, ale tento prístup nemá podľa preláta vychádzať z hierarchického postavenia, ale primárne zo vzájomnej kolegiality berúc do úvahy pápežov primát.[7] Je potrebné, aby sa našlo vhodné skĺbenie „primátu a synodality“.[7] Práve v tomto bode je podľa Marchetta potrebné sa viac venovať hermeneutike (vykladaniu, vysvetľovaniu) koncilu.
Diela
[upraviť | upraviť zdroj]Tu je nekompletný zoznam diel:
- Chiesa e papato nella storia e nel diritto. 25 anni di studi critici. (2002, Libreria Editrice Vaticana, ISBN 978-8820971564)
- Il Concilio ecumenico Vaticano II. Contrappunto per la sua storia. (2005, Libreria Editrice Vaticana, ISBN 978-8820977023)
- Giovanni Paolo II. Papa della famiglia. (2023, Solfanelli, ISBN 978-8833052465)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g Agostino Cardinal Marchetto [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d RINUNCE E NOMINE [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
- ↑ Brief biographies of 21 future Cardinals - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2023-07-09, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ex-alunni 1950-1999, Pontificia Accademia Ecclesiastica [online]. www.vatican.va, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
- ↑ Belarus (Nunciature) [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
- ↑ a b ALLEN JR., John L.. A Vatican lion who defied conservative/liberal labels | National Catholic Reporter [online]. www.ncronline.org, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g Budúci kardinál Agostino Marchetto: Vždy v službách migrantov a koncilu [online]. secure.tkkbs.sk, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
- ↑ Budoucí kardinál Marchetto: Ti, kdo zachraňují životy migrantů, si zaslouží chválu - Vatican News [online]. www.vaticannews.va, 2023-09-29, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Le parole del Papa alla recita dell’Angelus [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
- ↑ HUDÁK, Pavol. Noví kardináli / Červený biret má prvýkrát jeruzalemský patriarcha aj biskup, ktorého nechceli [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2024-07-06]. Dostupné online.
- ↑ Assignation of Titles and Deaconries to the new Cardinals [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online.
- ↑ Mons. Agostino Marchetto, «il migliore ermeneuta del Concilio Vaticano II» [online]. 2014-03-06, [cit. 2024-07-05]. Dostupné online. (po taliansky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Agostino Marchetto na anglickej Wikipédii.