Zoznam vládcov Bieloruska
Kniežatá, predsedovia vlád, predsedovia Prezídia Najvyššieho sovietu, prezidenti
[upraviť | upraviť zdroj]Obdobie Kyjevskej Rusi (945 - 1132, 1387)
[upraviť | upraviť zdroj]Na území Bieloruska v tomto období vládli kniežatá Polackého kniežatstva okrem obdobia 978 - 986 a 1129 - 1132.
Polacké kniežatá (945 - 1387)
[upraviť | upraviť zdroj]- Ragnvald I. Olafsson (945 - 978)
- Vladimír I. Sviatoslavič Veľký (978 - 986) - v tomto období Polackému kniežatstvu vládli kniežatá Kyjevskej Rusi
- Izjaslav I. Vladimirovič (986 - 1001)
- Vseslav I. Izjaslavič (1001 - 1003)
- Brjačislav I. Izjaslavič (1003 - 1044)
- Vseslav II. Polacký (1044 - 1068) - prvý raz
- Mstislav Izjaslavič (1068 - 1069) - posol kniežaťa Kyjevskej Rusi Izjaslava Jaroslaviča, ktorý v Polackom kniežatstve vládol, kým bolo okupované Kyjevskou Rusou
- Sviatopolk Izjaslavič (1069 - 1070) - knieža Polackého kniežatstva po smrti svojho brata Mstislava Izjaslaviča vyhnaný z kniežatstva Vseslavom II. Polackým
- Vseslav II. Polacký (1070 - 14. apríl 1101) - druhý raz
- Rangnvald II. Boris-Vseslavič (14. apríl 1101 - 1128)
- David Vseslavič (1128)
- Ragnvald III. Vasiľ-Ragnvalodovič (1128 - 1129) - prvý raz
- Izjaslav Mstislavič (1129 - 1132) - vnuk Vladimíra II. Monomacha a syn Mstislava Veľkého vládol v Polackom kniežatstve po odchode polackých kniežat do Byzantskej ríše (1129) a v období kým bolo kniežatstvo okupáciou Kyjevskej Rusi (1129 - 1132)
- Vasiľ I. Sviatoslavič (1132 - 1144)
- Ragnvald III. Vasiľ-Ragnvalodovič (1144 - 1151) - druhý raz
- Rastislav Glebovič (1151 - 1159)
- Ragnvald III. Vasiľ-Ragnvalodovič (1159 - 1162) - tretí raz
- Izjaslav III. Vasilevič (1162 - 1167) - prvý raz
- Volodar Glebovič (1167)
- Izjaslav III. Vasilevič (1167 - 1180) - druhý raz
- Boris Davidovič (1180 - 1186)
- Vladimír I. Volodarovič Polacký (1186 - 1216)
- Vasiľ II. Volodarovič (1216 - 1222)
- Sviatoslav Mstislavič Smolenský (1222 - 1232) - vládol v Polackom kniežatstve v období, keď bolo pod okupáciou Smolenského kniežatstva
- Brjačislav II. Polacký (1232 - 1256)
- Taucivil Dobrý (1256 - 1263)
- Konštantín Bezruký (1263) - s pomocou polackých bojarov zosadil Taucivila z trónu a začal vládnuť (prvý raz)
- Gerdzen (1263 - 1267)
- Izjaslav II. Polacký (1267 - 1270)
- Konštantín Bezruký (1270 - 1280) - druhý raz
- Po skončení vlády Konštantína Bezrukého vládu v Polackom kniežatstve v rokoch 1300 - 1310 prebrali polackí biskupi.
- Voin Vasilevič (1310 - 1336)
- Narymont Gediminovič (1336 - 1348)
- Andrej Olgerdovič Polacký (1348 - 1377) - prvý raz
- V období rokov 1377 - 1382 na tróne Polackého kniežatstva vládol brat litovského a poľského kniežaťa Vladislava II. Jagelovského - Skirgail.
- Andrej Olgerdovič Polacký (1382 - 1387) - druhý raz
- Andrej Olgerdovič Polacký bolo posledné polacké knieža, po ktorom v krajine vládli kniežatá Litovského veľkokniežatstva.
Na území Bieloruska v tomto období vládli kniežatá Litovského veľkokniežatstva.
Kniežatá Litovského veľkokniežatstva
[upraviť | upraviť zdroj]- V rokoch 1432 - 1439 v Litovskom veľkokniežatstve vypukla feudálna vojna a existovali fakticky dvaja panovníci (Švidrigail a Žigimantas).
- Žigimantas I. Kestitus (1439 - 1440)
- Vytautas (1440) - druhý raz
- Kazimiras Jogalaitis (1440 - 1492) - od roku 1447 poľský kráľ Kazimír IV.
- Alexander Jagelovský (1492 - 1506) - poľský kráľ od roku 1501
- Žigmund II. Starý (1506 – 1548) - poľský kráľ označovaný ako Žigmund I. Starý
- Žigmund III. August (1544 - 1572) - od roku 1548 poľský kráľ označovaný ako Žigmund II. August
Poľské obdobie (1569, 1573 - 1795)
[upraviť | upraviť zdroj]- Na území Bieloruska v tomto období vládli kniežatá Poľsko-litovského štátu.
Kniežatá Poľsko-litovského štátu
[upraviť | upraviť zdroj]- Henrich Francúzsky (1573)
- Štefan Bátori (1576 - 1586)
- Žigmund IV. Vasa (1587 – 1632) - poľský kráľ označovaný ako Žigmund III. Vasa
- Vladislav IV. Vasa (1632 - 1648)
- Ján II. Kazimír Vasa (1648 - 1668)
- Michał Korybut Wiśniowiecki (1669 - 1673)
- Ján III. Sobieski (1674 - 1696)
- August II. (1697 - 1706) - saský kurfirst, poľský kráľ označovaný ako August II. (prvý raz)
- Stanislav I. Leszczyński (1706) - poľský kráľ označovaný ako Stanislav II. za knieža Litovského veľkokniežatstva vyhlásený 13. júla 1704 (prvý raz)
- August II. (1709 - 1733) - saský kurfirst (druhý raz)
- Stanislav I. Leszczyński (1733) - druhý raz
- August III. Wettin (1734 - 1763) - poľský kráľ označovaný ako August III.
- Stanislav II. August Poniatovski (1764 - 1795)
Ruské obdobie (1795 - 1917)
[upraviť | upraviť zdroj]- Na území Bieloruska v tomto období vládli cári Ruského impéria.
- Pavol I. (1796 - 1801)
- Alexander I. Pavlovič (1801 - 1825)
- Konštantín (1825) - vyhlásený za imperátora, ale potom funkciu neakceptoval
- Mikuláš I. Pavlovič (1825 - 1855)
- Alexander II. Nikolajevič (1855 - 1881)
- Alexander III. Alexandrovič (1881 - 1894)
- Mikuláš II. Alexandrovič (1894 - 1917)
Bieloruská ľudová republika (25. marec 1918 - 27. február 1919)
[upraviť | upraviť zdroj]Predsedovia vlád Bieloruskej ľudovej republiky
[upraviť | upraviť zdroj]- Ivan Mikitavič Serada (marec 1918 - máj 1918)
- Pavel Pavlavič Alieksjuk (máj 1918 - december 1918)
- Jazep Jurievič Ljosik (december 1918 - január 1919)
- Dzmitryj Fjodaravič Žilunovič (1. január 1919 - 4. február 1919)
- Predsedovia vlád v exile:
- Piotr Antonavič Krečeŭski (november 1920 - 8. marec 1928)
- Vasiľ Ivanavič Zacharka (8. marec 1928 - 6. marec 1943)
- Mikalaj Siamionavič Abramčyk (6. marec 1943 - 29. máj 1970)
- Vincent Žuk-Hryszkiewicz (29. máj 1970 - november 1982)
- Jazep Sažyč (november 1982 - 1997)
- Barys Ragulia (1997) - dočasný predseda vlády
- Ivonka Survila (1997)
Predsedovia Ústredného výkonného výboru Bieloruskej ľudovej republiky
[upraviť | upraviť zdroj]- Zmicier Fjodaravič Žylunovič (31. december 1918 — 3. február 1919)
- Aliaxandar Fjodaravič Mjasnikian (4. február 1919 — 27. február 1919)
Litovsko-Bieloruská sovietska socialistická republika (1919 - 1920)
[upraviť | upraviť zdroj]Predsedovia vlád Litovsko-Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky
[upraviť | upraviť zdroj]Sovietske obdobie (1922 - 1991)
[upraviť | upraviť zdroj]Bieloruská sovietska socialistická republika (1919 - 1991)
[upraviť | upraviť zdroj]Predsedovia Prezídia Najvyššieho Sovietu Bieloruskej sovietskej socialistickej republiky
[upraviť | upraviť zdroj]- Wilhelm Grigorievič Knorinš (9. august 1920 - 1923) - prvý raz
- Alexander Nikolajevič Osatkin-Vladimirskij (1923 - 1924)
- Alexander Ivanovič Krinickij (13. máj 1924 - 22. december 1925)
- Nikolaj Matvejevič Goloded (22. december 1925 - 7. máj 1927)
- Wilhelm Grigorievič Knorinš (7. máj 1927 - 4. december 1928) - druhý raz
- Jan Borisovič Gamarnik (4. december 1928 - 3. január 1930)
- Konstantin Benjaminovič Gej (3. január 1930 - 18. január 1932)
- Nikolaj Fjodorovič Gikalo (18. január 1932 - 18. marec 1937)
- Vasiľ Famič Šarangovič (18. marec 1937 - 17. júl 1937)
- Jakov Arkadievič Jakovlev (27. júl 1937 - 8. august 1937) - dočasný predseda
- Alexej Alexejevič Volkov (11. august 1937 - 18. jún 1938)
- Pantelejmon Kondratievič Ponomarenko (18. jún 1938 - 7. marec 1947) - predseda exilovej vlády RSFSR v rokoch 1941 - 1944
- Nikolaj Ivanovič Gusarov (7. marec 1947 - 31. máj 1950)
- Nikolaj Semionovič Patoličev (31. máj 1950 - 8. marec 1953) - prvý raz
- Michail Vasilievič Zimjanin (8. marec 1953 - 25. jún 1953)
- Nikolaj Semionovič Patoličev (25. jún 1953 - 28. júl 1956) - druhý raz
- Kiryla Trafimavič Mazurav (28. júl 1953 - 30. marec 1960)
- Piotar Mironavič Mašerav (30. marec 1960 - 4. september 1980)
- Cichan Jakavlevič Kisialiov (15. október 1980 - 11. január 1983)
- Mikalaj Mikitavič Sľunkov (13. január 1983 - 6. február 1987)
- Jiafrem Jiavsejevič Sakalov (6. február 1987 - 30. november 1990)
- Anatoľ Aliaxandravič Malafiejev (30. november 1990 - 19. máj 1991)
- Mikalaj Ivanavič Dzemiancej (19. máj 1991 - 25. august 1991)
- Stanislav Stanislavavič Šuškievič (25. august 1991 - 18. september 1991)
Nezávislé Bielorusko (1991 - )
[upraviť | upraviť zdroj]Predsedovia vlád Bieloruska
[upraviť | upraviť zdroj]- Vjačaslav Francavič Kebič (19. september 1991 — 21. júl 1994)
- Michail Mikalaevič Čyhir (21. júl 1994 — 18. november 1996)
- Siarhej Sciapanavič Linh (18. november 1996 — 18. február 2000)
- Uladzimer Vasiljevič Jarmošyn (18. február 2000 — 1. október 2001)
- Genadz Vasiljevič Navicki (1. október 2001 — 10. júl 2003)
- Siarhej Siarhejevič Sidorski (10. júl 2003 — 28. december 2010)
- Michail Uladzimeravič Miasnikovič (28. december 2010 — teraz)
